Po takmer dvoch rokoch rokovaní Európsky parlament oficiálne schválil mechanizmus regulácie uhlíka EÚ (CBAM) po hlasovaní. To znamená, že sa chystá implementovať prvá daň z dovozu uhlíka na svete a návrh zákona CBAM nadobudne účinnosť v roku 2026.
Čína bude čeliť novému kolu obchodného protekcionizmu
Pod vplyvom globálnej finančnej krízy sa objavilo nové kolo obchodného protekcionizmu a Čína ako najväčší vývozca na svete bola hlboko ovplyvnená.
Ak si európske a americké krajiny požičiavajú otázky týkajúce sa podnebia a environmentálnych záležitostí a ukladajú „tarify uhlíka“, Čína bude čeliť novým kola obchodného protekcionizmu. Vzhľadom na nedostatok zjednoteného štandardu emisie uhlíka na medzinárodnej úrovni, keď krajiny, ako napríklad Európa a Amerika, ukladajú „tarify z uhlíka“ a implementujú uhlíkové normy, ktoré sú vo svojich vlastných záujmoch, môžu iné krajiny tiež uvaliť „uhlíkové tarify“ podľa svojich vlastných štandardov, ktoré nevyhnutne spustia obchodnú vojnu.
Výrobky s vysokou energiou v Číne sa stanú predmetom „uhlíkových taríf“
V súčasnosti sú krajiny, ktoré navrhujú uvaliť „uhlíkové tarify“, prevažne rozvinuté krajiny ako Európa a Amerika a vývoz Číny do Európy a Ameriky sú nielen veľké množstvo, ale sústreďujú sa aj na vysokoenergetické výrobky.
V roku 2008 boli čínske vývozy do Spojených štátov a Európskej únie hlavne mechanické a elektrické výrobky, nábytok, hračky, textil a suroviny s celkovým vývozom 225,45 miliárd dolárov a 243,1 miliárd dolárov, respektíve za 66,8% a 67,3% celkového vývozu Číny do Spojených štátov a Európskej únii.
Tieto vývozné výrobky sú väčšinou s vysokým obsahom energie, vysokým obsahom uhlíka a výrobkami s nízkou pridanou hodnotou, ktoré sa ľahko podliehajú „uhlíkovým tarifám“. Podľa výskumnej správy Svetovej banky, ak je „tarifový tarif“ plne implementovaná, čínska výroba môže čeliť priemernej tarifu 26% na medzinárodnom trhu, čo vedie k zvýšeniu nákladov pre podniky zamerané na vývoz a možnému poklesu objemu vývozu o 21%.
Má uhlíkové tarify vplyv na textilný priemysel?
Tarify uhlíka pokrývajú dovoz ocele, hliníka, cementu, hnojív, elektriny a vodíka a ich vplyv na rôzne priemyselné odvetvia nie je možné zovšeobecniť. Textilný priemysel nie je priamo ovplyvnený uhlíkovými tarifami.
Takže sa tarify uhlíka v budúcnosti rozšíria na textil?
Toto by sa malo pozerať z politickej perspektívy uhlíkových taríf. Dôvodom vykonávania uhlíkových taríf v Európskej únii je zabrániť „úniku uhlíka“ - odkazom na spoločnosti EÚ prenášajúce výrobu do krajín s relatívne voľnými opatreniami na zníženie emisií (IE priemyselné premiestnenie), aby sa zabránilo vysokým nákladom na emisie uhlíka v EÚ. V zásade sa tarify uhlíka zameriavajú iba na priemyselné odvetvia s rizikom „úniku uhlíka“, konkrétne tie, ktoré sú „energeticky náročné a vystavené obchodu (Eite)“.
Pokiaľ ide o to, ktoré odvetvia hrozí „únik uhlíka“, Európska komisia má oficiálny zoznam, ktorý v súčasnosti obsahuje 63 ekonomických aktivít alebo výrobkov vrátane nasledujúcich položiek týkajúcich sa textilu: „príprava a točenie textilných vlákien“, „výroba netkaných látok a ich výrobkov, s výnimkou oblečenia“, „výroba vlastných vlákien“ a „textilné textilné dokončenie“.
Celkovo, v porovnaní s odvetviami, ako sú oceľ, cement, keramika a rafinácia ropy, textíl nie je priemysel s vysokým obsahom emisií. Aj keď sa rozsah uhlíkových taríf v budúcnosti rozširuje, ovplyvní iba vlákna a tkaniny a je veľmi pravdepodobné, že sa zaradí za priemyselné odvetvia, ako je rafinácia ropy, keramika a výroba papiera.
Aspoň v prvých rokoch pred realizáciou uhlíkových taríf nebude priamo ovplyvnený textilný priemysel. To však neznamená, že vývoz textilu sa nebude stretávať so zelenými prekážkami Európskej únie. Rôzne opatrenia, ktoré vyvinula EÚ v rámci svojho rámca politiky „akčného plánu obehového hospodárstva“, najmä „trvalo udržateľnej a obehovej textilnej stratégii“, by mal venovať pozornosť textilu. Znamená to, že v budúcnosti musia textílie vstupujúce na trh EÚ prekročiť „zelený prah“.
Čas príspevku: máj 16-2023