Po takmer dvoch rokoch rokovaní Európsky parlament po hlasovaní oficiálne schválil mechanizmus regulácie uhlíkových hraníc EÚ (CBAM).To znamená, že sa chystá implementácia prvej dane z dovozu uhlíka na svete a zákon o CBAM vstúpi do platnosti v roku 2026.
Čína bude čeliť novému kolu obchodného protekcionizmu
Pod vplyvom globálnej finančnej krízy sa objavilo nové kolo obchodného protekcionizmu a Čína ako najväčší svetový exportér bola hlboko zasiahnutá.
Ak si európske a americké krajiny požičia klimatické a environmentálne otázky a zavedú „uhlíkové clá“, Čína bude čeliť novému kolu obchodného protekcionizmu.Vzhľadom na to, že v medzinárodnom meradle neexistuje jednotná norma pre emisie uhlíka, akonáhle krajiny ako Európa a Amerika zavedú „uhlíkové tarify“ a zavedú uhlíkové normy, ktoré sú v ich vlastnom záujme, môžu aj iné krajiny zaviesť „uhlíkové tarify“ podľa svojich vlastných noriem, čo nevyhnutne spustí obchodnú vojnu.
Čínske vysokoenergetické exportné produkty sa stanú predmetom „uhlíkových ciel“
V súčasnosti sú krajiny, ktoré navrhujú zaviesť „uhlíkové clá“, najmä rozvinuté krajiny, ako je Európa a Amerika, a čínsky vývoz do Európy a Ameriky je nielen veľký čo do množstva, ale je sústredený aj na produkty s vysokou spotrebou energie.
V roku 2008 vývoz Číny do Spojených štátov a Európskej únie tvorili najmä mechanické a elektrické výrobky, nábytok, hračky, textil a suroviny, pričom celkový vývoz predstavoval 225,45 miliardy USD a 243,1 miliardy USD, čo predstavuje 66,8 % a 67,3 % Celkový vývoz Číny do Spojených štátov amerických a Európskej únie.
Tieto exportné produkty majú väčšinou vysokú spotrebu energie, vysoký obsah uhlíka a produkty s nízkou pridanou hodnotou, ktoré ľahko podliehajú „uhlíkovým clám“.Podľa výskumnej správy Svetovej banky, ak sa „uhlíkové clo“ úplne zavedie, čínska výroba môže čeliť priemernému clu vo výške 26 % na medzinárodnom trhu, čo povedie k zvýšeným nákladom pre podniky orientované na export a možnému poklesu o 21 %. v objeme exportu.
Majú uhlíkové tarify vplyv na textilný priemysel?
Uhlíkové tarify pokrývajú dovoz ocele, hliníka, cementu, hnojív, elektriny a vodíka a ich vplyv na rôzne priemyselné odvetvia nemožno zovšeobecňovať.Textilný priemysel nie je priamo ovplyvnený uhlíkovými tarifami.
Rozšíria sa teda uhlíkové clá v budúcnosti aj na textil?
Treba sa na to pozerať z politického hľadiska uhlíkových taríf.Dôvodom zavedenia uhlíkových taríf v Európskej únii je zabrániť „úniku uhlíka“ – ide o spoločnosti z EÚ, ktoré presúvajú výrobu do krajín s relatívne voľnými opatreniami na znižovanie emisií (tj premiestňovanie priemyslu), aby sa vyhli vysokým nákladom na emisie uhlíka v rámci EÚ.Takže v zásade sa uhlíkové tarify zameriavajú len na odvetvia s rizikom „úniku uhlíka“, konkrétne na tie, ktoré sú „energeticky náročné a vystavené obchodu (EITE)“.
Pokiaľ ide o odvetvia, ktorým hrozí „únik uhlíka“, Európska komisia má oficiálny zoznam, ktorý v súčasnosti zahŕňa 63 ekonomických činností alebo produktov vrátane nasledujúcich položiek súvisiacich s textilom: „Príprava a spriadanie textilných vlákien“, „Výroba ne tkaniny a výrobky z nich, okrem odevov“, „Výroba umelých vlákien“ a „Konečná úprava textílií“.
Celkovo v porovnaní s priemyselnými odvetviami, akými sú oceliarstvo, cement, keramika a rafinácia ropy, textilný priemysel nie je odvetvím s vysokými emisiami.Aj keď sa rozsah uhlíkových ciel v budúcnosti rozšíri, ovplyvní to iba vlákna a tkaniny a je veľmi pravdepodobné, že sa zaradí za odvetvia, ako je rafinácia ropy, keramika a výroba papiera.
Prinajmenšom v prvých rokoch pred zavedením uhlíkových ciel nebude textilný priemysel priamo ovplyvnený.To však neznamená, že vývoz textilu nenarazí na zelené bariéry zo strany Európskej únie.Textilný priemysel by mal venovať pozornosť rôznym opatreniam, ktoré EÚ vyvíja v rámci svojho politického rámca „Akčný plán obehového hospodárstva“, najmä „Stratégia udržateľného a obehového textilu“.Uvádza, že v budúcnosti musia textílie vstupujúce na trh EÚ prekročiť „zelený prah“.
Čas odoslania: 16. mája 2023